jeden dva tri štyri päť už to vieme naspamäť

Toto tak neznasam.Zas mam pocit ze nikam nepatrim.Kazdy sa zaobide i bezomna. Och,nemam to rada. Som taka obycajna!Ale co ma clovek robit aby nebol obycajny?Mam sa pretvarovat a hrat divadlo?To je trapne. Ved prave najobycajnejsich ludi mam najradsej. Zrejme je na nich najlepsie to,ze su taki obycajni,ze su svojou obycajnostou vynimocni. A ani si to neuvedomuju.Lenze ja opat nad vsetkych strasne premyslam.
A mala by som viac konat. Bolo leto. Uzila osm si ho paradne ale...o rok k nemu prihodim uz nieco navyse.Fakt.Lebo to chybalo.Cervene lica.Blbost neblbost,nezistim kym to nespravim.
Strasne casto rozmyslam nad tym ze keby sa prave teraz,v tomto okamihu skoncil moj zivot,kolko veci by som nestihla.Nespravila.A dochadzam k zaveru ze by som fakt mala viac riskovat,lebo takymto slimacim krokom sa nikam nedostanem.
Ostatni spackali mozno viac veci nez ja,ale aspon to skusili,zazili.Lebo sa uz citim pomaly ako priesvitna alebo sediva alebo co.Proste clovek bez pocitov.Ako ti v tom americkom ciernobielom filme.Presne tak sa citim.Ooooch,hrozne.